Who cast that first fateful tomato that started the La Tomatina revolution? The reality is no one knows. Maybe it was an anti-Franco rebellion, or a carnival that got out of hand. According to the most popular version of the story, during the 1945 festival of Los Gigantes (a giant paper mâché puppet parade), locals were looking to stage a brawl to get some attention. They happened upon a vegetable cart nearby and started hurling ripe tomatoes. Innocent onlookers got involved until the scene escalated into a massive melee of flying fruit. The instigators had to repay the tomato vendors, but that didn't stop the recurrence of more tomato fights—and the birth of a new tradition.
Fearful of an unruly escalation, authorities enacted, relaxed, and then reinstated a series of bans in the 1950s. In 1951, locals who defied the law were imprisoned until public outcry called for their release. The most famous effrontery to the tomato bans happened in 1957 when proponents held a mock tomato funeral complete with a coffin and procession. After 1957, the local government decided to roll with the punches, set a few rules in place, and embraced the wacky tradition.
Though the tomatoes take center stage, a week of festivities lead up to the final showdown. It's a celebration of Buñol's patron saints, the Virgin Mary and St. Louis Bertrand, with street parades, music, and fireworks in joyous Spanish fashion. To build up your strength for the impending brawl, an epic paella is served on the eve of the battle, showcasing an iconic Valencian dish of rice, seafood, saffron, and olive oil.
Today, this unfettered festival has some measure of order. Organizers have gone so far as to cultivate a special variety of unpalatable tomatoes just for the annual event. Festivities kick off around 10 a.m. when participants race to grab a ham fixed atop a greasy pole. Onlookers hose the scramblers with water while singing and dancing in the streets. When the church bell strikes noon, trucks packed with tomatoes roll into town, while chants of "To-ma-te, to-ma-te!" reach a crescendo.
Then, with the firing of a water cannon, the main event begins. That's the green light for crushing and launching tomatoes in all-out attacks against fellow participants. Long distance tomato lobbers, point-blank assassins, and medium range hook shots. Whatever your technique, by the time it's over, you will look (and feel) quite different. Nearly an hour later, tomato-soaked bombers are left to play in a sea of squishy street salsa with little left resembling a tomato to be found. A second cannon shot signals the end of the battle. | Kto hodil tú prvú osudnú pradajku, ktorá začala tú bitku prezývanú La Tomatina? Skutočnosťou je, že to nikto nevie. Možno to bola vzbura proti generálovi Francovi, alebo karneval, ktorý sa vymkol organizátorom z rúk. Podľa najpopulárnejšej verzie príbehu sa na festivale Los Gigantes v roku 1945 (prehliadky obrích bábok z papierovej hmoty), miestni obyvatelia snažili zrežírovať bitku, aby upútali nejakú pozornosť. Stalo sa to vedľa káry so zeleninou a oni začali hádzať po sebe zrelé paradajky. Nevinní diváci sa tiež zapojili než scéna eskalovala do masívnej trmy-vrmy lietajúceho ovocia. Iniciátori musel zaplatiť dodávateľom paradajok, ale to nezastavilo opakovanie ďalších paradajkových bitiek (guľovačiek) – a zrodenie novej tradície. Obávajúc sa nezvládnuteľných eskalácií úrady nariadili, zrušili, a potom znovu zaviedli sériu zákazov v päťdesiatich rokoch minulého storočia. V roku 1951, miestni obyvatelia, ktorí neuposlúchli zákon, boli uväznení dovtedy, kým nesúhlas verejnosti (ne)vymohol ich prepustenie. Najslávnejšia bezočivosť proti paradajkovému zákazu sa stala v roku 1957, kedy jeho odporcovia usporiadali celý falošný paradajkový pohreb s rakvou a procesiou. Po roku 1957 sa miestna vláda rozhodla cúvnuť pred bitkou s osudom, a určiť na mieste niekoľko pravidiel, a tak prijať túto nezvyčajnú tradíciu. Hoci paradajky prevzali centrálnu scénu, týždeň slávností smeroval až ku konečnému rozhodujúcemu boju. Je to oslava Buñolských svätých patrónov Panny Márie a sv. Louisa Bertranda, s pouličnými sprievodmi, hudbou a ohňostrojmi vo veselom španielskom štýle. Ak chcete zväčšiť svoju silu na hroziacu ruvačku, v predvečer bitky sa podáva impozantná paella, predvedie sa kultová valencijská miska z ryže, morských plodov, šafránu a olivového oleja. Dnes má tento nespútaný festival určitú mieru pravidiel. Organizátori zašli tak ďaleko, že sa pestuje špeciálny druh nechutných paradajok len pre túto každoročnú udalosť. Slávnosti sa odštartujú okolo 10 hodiny, kedy účastníci závodia v získaní šunky pripevnenej na vrchole zamastenej tyče. Diváci striekajú na obrancov s vodou popri speve a tanci v uliciach. Keď zvon udrie poludnie, nákladné autá naplnené s paradajkami sa valia do mesta, zatiaľ čo skandovanie "To-ma-te, to-ma-te!" dosahuje maximálnu silu. Potom začne hlavná udalosť streľbou vodného dela. To je zelená pre drvenie a hádzanie paradajok v mohutných útokoch proti spoluúčastníkom. Diaľkoví prehadzovači, atentátnici z tesnej a zo strednej blízkosti či vzdialenosti sa angažujú do hádzania paradajok. Akákoľvek je vaša technika, v čase, keď už je po všetkom, budete vyzerať (a cítiť sa) úplne inak. Takmer o hodinu neskôr, sa nechávajú v uliciach v rytme salsy paradajkami presiaknutí útočníci vystrájať v hromade rozmliaždených pozostatkov málo pripomínajúcich paradajky. Druhý výstrel dela signalizuje koniec bitky. |